Snažíme sa byť bližšie k zákazníkovi

PD Ivanka pri Nitre obhospodaruje 2035 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Patrí k družstvám, ktorých prioritu tvorí rastlinná výroba. Rastlinnú výrobu dopĺňajú odchov mladého dobytka, chov mäsového dobytka pre potreby vlastného bitúnku, pestovanie viniča, výroba vína a najnovšie pestovanie jahôd. O diverzifikácii výroby, jej špecifikách i plánoch do budúcna sme sa rozprávali s Ing. Róbertom Mészárošom, predsedom PD Ivanka pri Nitre.
Snažíme sa byť bližšie k zákazníkovi

Je tu nový rok a s ním zvyčajne spätá i príprava na realizáciu stanovených plánov do budúcna. S čím vstupujete do roku 2020?

Do nášho aktuálneho osevného postupu, ktorý tvorí repka olejná, ozimná pšenica, ozimný a jarný sladovnícky jačmeň, slnečnica a kukurica plánujeme v nadchádzajúcom roku zaradiť cukrovú repu a pokračovať v pestovaní jahôd a viniča.

Cukrová repa je síce ťažká plodina a stretol som sa i s názormi, ktoré ma odhovárali od tejto myšlienky, ale na cca 50 hektároch chceme vyskúšať, ako sa jej bude dariť v našich podmienkach.

Druhou novinkou, ktorú už druhý rok postupne realizujemekreujeme je pestovanie jahôd a následný samozber. V roku 2018 sme zasadili 2,6 hektára jahôd, o rok na to prišli prvé úrody a my sme mohli otvoriť brány prvým záujemcom o zber. Očakávame, že tento rok bude takým prvým naplno produkčným, vďaka ktorému sa nám vrátia vstupy spojené s výsadbou, oplotením a závlahami, ktoré sme do projektu samozberu investovali v roku 2018.

V oblasti vinárstva by sme chceli pokračovať v etablovaní značky PD Ivanka pri Nitre ako podniku, ktorý nielen že pestuje hrozno, ale i vyrába prívlastkové vína. vyššej kvality. Nie sme len poľnohospodári, ale i  vinári a chceli by sme byť aj dobrými vinármi, ktorí chcú v spolupráci s odborníkmi nadviazať na tradíciu v regióne a využiť terroir, ktorý je nám ponúkaný.

Váš podnik sa teda okrem konvenčnej rastlinnej výroby môže pochváliť aj rozširujúcou sa produkciou vína. Aké odrody u vás dominujú?

Lokalita Bita, v ktorej sa naše vinohrady nachádzajú je veľmi vhodná na pestovanie tramínu, dunaja, alibernetu a pálavy. Okrem nich pestujeme i sauvignom, cabernet sauvignon a odrody, ktoré sú do našich podmienok absolútne najvhodnejšie, a to rizling vlašský, rizling rínsky a veltlín zelený. K odrodám, ktorým sa u nás v nitrianskom vinohradníckom regióne veľmi dobre darí patrí aj odroda chardonay., ktorá tu nikdy nemala výraznejšiu tradíciu v pestovaní.

Spracúvate si celé objemy úrod vo vlastnej réžii?

Minulý rok sme zo zhruba 100 tisíc kg hrozna spracovali pre vlastnú výrobu jednu tretinu. O zvyšok sa postaral náš najväčší odberateľ a dlhoročný obchodný partner Vinárske závody Topoľčianky. Najmä odroda sauvignon a svätovavrinecké sú pre ich výrobu vína veľmi atraktívne. Dlhoročná spolupráca s týmto významným odberateľom je našou vizitkou v rámci vysokej kvality dopestovaného hrozna.

Pri prechádzke vinicami ste mi spomenuli, že realizujete obnovu starého vinohradu. Obnova tejto rozlohy zrejme nie je jednou z tých jednoduchších.

Aktuálne máme 233 hektárov viníc, z toho 14 hektárov najproduktívnejších rodiacich vo veku 27 rokov. Máme aj vinohrady srokom výsadby 1978, tu už ide naozaj oKeďže už ide o vek úctyhodný vek a z pohľadu produkcie hodný obmeny, rozhodli sme sa v roku 2017 starý vinohrad postupne obnoviť. Zatiaľ sa nám podarilo obnoviť 8 hektárov, pričom na tento rok plánujeme obnoviť ďalšie 3 hektáre. Investovali sme nemalé finančné prostriedky do vysádzania nových odrôd, do moderných technológií výroby vína a obnovy pivnice. Je to náročný a najmä dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje množstvo času a úsilia, no napriek tomu máme ambíciu zotrvať a aj z úcty k základu vybudovanému v minulosti pokračovať v produkcii kvalitných prívlastkových vín.

V súčasnosti sa degustácie vín stávajú súčasťou zážitkovej turistiky v jednotlivých regiónoch. Vidíte potenciál v tomto smere? Plánujete i vy organizovať podujatia pre širšiu verejnosť?

Nitriansky región je priam ideálnou voľbou na zážitkovú turistiku. Lokalita s malebnými vinicami ponúka aj iný pohľad na degustáciu vína. Napríklad taká maličká, regionálna akcia s názvom Jánske vína v Dolných Krškanoch sa koná dvakrát do roka a teší sa mimoriadnej účasti. Je to obdoba vínnej cesty, ktorá je v tomto prípade poňatá takou úprimnou dobrosrdečnostou a naminimalistickejším spôsobom. Návštevníci môžu nazrieť do malých pivničiek lokálnych pestovateľov viniča, ochutnať ich domáce vína arôzne dobroty pagáče a pri rozkúrenej piecke si vypočuť príbeh tej ktorej rodiny či pestovateľa a jeho cesty k vinárstvu. U nás v pivnici im zase náš dvorný externý poradca pre výrobu vína Tibor Koščo vysvetlí proces výroby a použitej technológie. S poslednou degustáciou boli návštevníci natoľko spokojní, že vidíme skutočne veľký priestor pre rôzne podujatia, ktoré sme si predsavzali organizovať. Blízkosť krajského mesta nám dáva možnosť na oslovovanie čoraz širšej skupiny záujemcov o lokálne chute vín, ako  aj spoznávanie pestovania viniča a výroby vína.

Vieme, že tradícia podniku PD Ivanka pri Nitre je úzko spojená i s vašou rodinou. Pociťujete fakt, že na tomto podniku pôsobil ešte váš otec ako zaväzujúci?

Je to pravda, obaja moji rodičia pôsobili na tomto podniku dlhé roky. Keďže sme bývali v tesnej blízkosti podniku, mal som k tomuto odvetviu veľmi blízko. Otec ako hlavný agronóm ma so sebou brával do chotára, čo zrejme zanechalo na mne istú stopu (smiech). V poľnohospodárstve som si tak prešiel viacerými profesiami – od zootechnika až cez úradnícku činnosť na MPaRVSR na odbore živočíšnej výroby. V roku 2014 som zakotvil opäť na podniku, ktorý som poznal z detstva. Aj napriek tomu, že veľa takzvanej pridruženej výroby zaniklo, stále je na čom pracovať. Bola tu zastaralá technika, pričom bolo potrebné investovať nielen do nej, ale aj do personálu a výroby ako takej. Aktuálne sme v zdravej ekonomike s ambíciou posúvať sa vpred, čo v našom odvetví nie je nikdy zárukou úspechu.K úspechu potrebujete trochu šťastia, optimálne počasie, stabilné odbytové ceny a podnikateľské prostredie. Je potrebné tvrdo pracovať a pozerať sa dopredu. Čo ma veľmi mrzí, je nedostatok pracovnej sily ochotnej pracovať v odvetví poľnohospodárstva. Obávam sa, že pri aktuálnom stave priemerného veku zamestnancov budeme nútení využiť externé služby personálnych agentúr, v krajnom prípade zamestnať cudzincov. schopných pracovať na pozíciách v živočíšnej i rastlinnej výrobe. Myslím si, že každý človek, ktorý je ochotný pracovať a uplatňovať svoje schopnosti v prospech podniku je kľúčovým elementom akejkoľvek výroby. Všetky činnosti, či už ide o bBitúnok, vinohrad i starostlivé obrábanie pôdy je o ľuďoch. Bez schopných ľudí nie je možné očakávať výsledky.

Ako jeden z mála prvovýrobcov si môžete povedať, že ste si vyskúšali i prácu v poľnohospodárskej politike - na MPaRV SR. Pôsobenie na oboch póloch – v prvovýrobe i v úrade dáva človeku zrejme širší rozhľad a komplexnejší pohľad na vec. Ako tento fakt vnímate vy?

Väčšina manažérov pôsobiacich na vedúcich postoch v podnikoch, samozrejme, musí vedieť základné legislatívne predpisy, čo je to spoločná poľnohospodárska politika, ako sa v nej orientovať, čo možno očakávať v budúcnosti a samozrejme si určiť čo je pre ich podnik najlepšie. Pri práci na ministerstve som bol jeden z mála, ktorý mal s poľnohospodárstvom praktické skúsenosti a práve tu vidím jeden z najväčších problémov – absencia prepojenia úradných pracovníkov s praxou. Napriek rôznym pracovným a poradným skupinám je totiž náročné navrhovať riešenia keď netušíte, ako budú fungovať v reálnom poňatí. Ak chceme aby sa slovenské poľnohospodárstvo posunulo vpred, musíme mať aj kvalitných a vnímavých úradníkov a taktiež aj schopných manažérov. Jednoducho bez vzájomného prepojenia a počúvania potrieb zdola to fungovať nebude. Mňa však moja nátura ťahala neustále smerom k výrobe, a tak som si po piatich rokoch povedal, že idem naspäť „domov“, do PD Ivanka pri Nitre.

Rok 2019 bol pre mnohých pestovateľov náročný najmä z dôvodu extrémne suchých období. Ako to bolo u vás? Dosiahli vaše úrody požadované objemy?

Povedal by som, že rok 2019 bol jeden z najnáročnejších rokov mojej éry. Nepriazeň počasia, výskyt škodcov, požiar stohu slamy, pracovný úraz a nakoniec aj problémy s odbytom niektorých komodít nám dali riadne zabrať. Nepodarilo sa nám napr. dopestovať požadované úrody obilnín, u sladovníckeho  jačmeňa sme mali problém aj s jeho kvalitou, čo sa prejavilo na jeho speňažovaní, kde sme mali iba 5-tonovú úrodu, rovnako ako v pšenici, kde sme mali taktiež len niečo cez 5,5 tony.  Kukuricu potrápil studený, vlhký máj, k čomu sa pridal aj výskyt drôtovca,ale nakoniec sme s touto plodinou pri 9 tonovej úrode spokojní. a tak sme museli niektoré oblasti podsádzať. Vďakabohu sa nám podarilo dorobiť ju do objemu 9 ton. Naopak potešila násslnečnica, nás taktiež potešila so ktorá dosiahla svojou úrodou 3,985 ton z hektára. po vyčistení.

Verím, že tento rok bude aspoň o trošku lepší, pretože i prvé náznaky vývoja cien vyzerajú sľubne.

Ako jeden z mála prvovýrobcov si môžete povedať, že ste si vyskúšali i prácu v poľnohospodárskej politike - na MPaRV. Pôsobenie na oboch póloch – v prvovýrobe i v úrade dáva človeku zrejme širší rozhľad a komplexnejší pohľad na vec. Ako tento fakt vnímate vy?

Väčšina manažérov pôsobiacich na vedúcich postoch v podnikoch, samozrejme, musí vedieť, čo je to spoločná poľnohospodárska politika a čo je pre podnik najlepšie. Mojou výhodou je, ako ste už spomenuli, chápanie poľnohospodárstva z oboch pohľadov. Na ministerstve som pôsobil v pracovných skupinách, v ktorých som navrhoval čo možno najkonštruktívnejšie riešenia problémov. Keď sa pozriem na tieto návrhy aj z tohto „spodného“ pohľadu, vidím ich stále ako prospešné. Pri práci na ministerstve som bol jeden z mála, ktorý mal s poľnohospodárstvom praktické skúsenosti a práve tu vidím jeden z najväčších problémov – absencia prepojenia úradných pracovníkov s praxou. Je totiž náročné navrhovať riešenia keď netušíte, ako budú fungovať v reálnom poňatí. Mňa však moja nátura ťahala neustále smerom k výrobe, a tak som si po piatich rokoch teoretizovania o poľnohospodárstve povedal, že idem naspäť „domov“, do PD Ivanka.

Aké sú vaše plány a ambície do budúcna?

Mám pocit, že nie sú ani skromné a zároveň nie nedosiahnuteľné. Chcem, aby podnik fungoval dôstojne, aby bol stabilný, bez existenčných problémov a pokiaľ to bude čo i let trošku možné, rozširovať výrobu viac k zákazníkovi.. Aj napriek tomu, že slovenské veľkoplošné poľnohospodárstvo je nastavené iným smerom, pPoľnohospodársky trh smeruje ku konečnému spotrebiteľovi, čo vidíme na rastúcej obľube našich vín, jahôd, mäsových a mliečnych výrobkoch. Radi by sme investovali do vlastnej predajne, kde by zákazníci našli všetky naše výrobky pod jednou strechou. Chceme byť blízko k zákazníkovi, no realita je trošku náročnejšia. Stále žijeme v dobe, kedy je jednoduchšie dopestovať 400 ton repku y,kukuricu, obilniny a predať ju bez pridanej hodnoty.Tu je a mať pokoj. Ppráve potrebná tá synergia a podpora, aby aj tí odvážnejší boli konkurencie schopní a dokázali byť bližšie k zákazníkovi.tomuto sa chcem vyhnúť. Pretože ako sa hovorí, odvážnym šťastie praje.

Za rozhovor poďakovala Marianna Cabalová